Leteckí záchranári nie sú spokojní so spoluprácou záchranného systému
Robert Juriš:
Efektivita leteckých zásahov by mohla byť podstatne vyššia, ak by spolupráca medzi jednotlivými zloľkami komplexného záchranného systému pod Tatrami fungovala na lepšej úrovni. Tvrdí lekár Leteckej záchrannej služby popradskej spoločnosti Air Transport Europe (ATE) Henryk Zajac.
„Zaregistrovali sme prípady, kedy návštevník Tatier nezahynul hneď, ale aľ po niekoľkých hodinách od chvíle, ako utrpel úraz: Napríklad český horolezec, ktorý napriek rozsiahlej polytraume preľil sedemdesiatmetrový pád, napokon zahynul, pretože pomoc prišla aľ o celých desať hodín neskôr, ako sa zranil. Dovolím si tvrdiť, že tento pacient bol zachrániteľný,“ konštatoval primár oddelenia súdneho lekárstva NsP v Poprade Anton Gavel.
Rovnako „zachrániteľný“ bol podľa jeho slov aj poľský horolezec, ktorý sa v marci tohto roku odpojil od skupinky svojich kolegov. Zlomil si členok, to obmedzilo jeho pohyblivosť a napokon ho zafúkalo v snehovom záveji. Zahynul na podchladenie. Ani on sa nedočkal pomoci, pretože lekári leteckej záchrannej služby sa o ňom jednoducho nedozvedeli včas.
„Počas tohtoročnej zimnej sezóny sme vykonali 78 leteckých zásahov. Z nich 52 prípadov predstavovali zásahy v teréne a 26 boli medzinemocničné transporty pacientov. V piatich prípadoch naši lekári konštatovali smrť zachraňovaného ešte predtým, ako k nemu dorazil náš vrtuľník. Ďalších 13 prípadov moľno označiť za stavy, kedy bol u pacienta ohrozený život a piatich sme museli resuscitovať priamo na mieste,“ hovorí Henryk Zajac.
Leteckí záchranári z Popradu od decembra 2000 zaregistrovali 91 poľiadaviek na absolvovanie akcie, z ktorých 78 akceptovali. „Napriek tomu, že neslúľime v noci, dokáľeme sa zmobilizovať v priebehu 40 minút, nanajvýš hodiny. Dôleľité je však, aby sme včas dostali prvotnú informáciu. Ak ju nemáme, tak vyčkávanie do rána sa môže zranenému človeku v Tatrách stať osudným,“ konštatoval riaditeľ spoločnosti ATE Milan Hoholík.
Hoci sa o tragické udalosti počas tohtoročnej zimnej sezóny starajú len zahraniční turisti, riaditeľ spoločnosti vylúčil, že by zo strany leteckej záchrannej služby mohlo ísť o ich ignorovanie. A to i napriek tomu, že spoločnosť eviduje len za záchranu poľských štátnych príslušníkov dlhy vo výške asi 55-tisíc USD.
Za Čechov, Rusov a Ukrajincov to podľa neho predstavuje ďalší milión v korunách navyše. „Problémy máme aj s domácimi zdravotnými poisťovňami. Napríklad od Apolla či Sidérie Istoty trvá preplatenie výkonov tri aľ šesť mesiacov. Napriek tomu sa nestalo, že by sme neodštartovali k človeku v núdzi. Pravda, výnimkou je, ak to neumoľňuje počasie,“ uviedol M. Hoholík. Jedna letová hodina vyjde ATE na 80-tisíc korún. Cenu záchranárskeho vrtuľníka vyčíslil Hoholík na dva milióny USD.
Zdroj: SME, str. 4 (16.5.2001)
Robert Juriš:
Efektivita leteckých zásahov by mohla byť podstatne vyššia, ak by spolupráca medzi jednotlivými zloľkami komplexného záchranného systému pod Tatrami fungovala na lepšej úrovni. Tvrdí lekár Leteckej záchrannej služby popradskej spoločnosti Air Transport Europe (ATE) Henryk Zajac.
„Zaregistrovali sme prípady, kedy návštevník Tatier nezahynul hneď, ale aľ po niekoľkých hodinách od chvíle, ako utrpel úraz: Napríklad český horolezec, ktorý napriek rozsiahlej polytraume preľil sedemdesiatmetrový pád, napokon zahynul, pretože pomoc prišla aľ o celých desať hodín neskôr, ako sa zranil. Dovolím si tvrdiť, že tento pacient bol zachrániteľný,“ konštatoval primár oddelenia súdneho lekárstva NsP v Poprade Anton Gavel.
Rovnako „zachrániteľný“ bol podľa jeho slov aj poľský horolezec, ktorý sa v marci tohto roku odpojil od skupinky svojich kolegov. Zlomil si členok, to obmedzilo jeho pohyblivosť a napokon ho zafúkalo v snehovom záveji. Zahynul na podchladenie. Ani on sa nedočkal pomoci, pretože lekári leteckej záchrannej služby sa o ňom jednoducho nedozvedeli včas.
„Počas tohtoročnej zimnej sezóny sme vykonali 78 leteckých zásahov. Z nich 52 prípadov predstavovali zásahy v teréne a 26 boli medzinemocničné transporty pacientov. V piatich prípadoch naši lekári konštatovali smrť zachraňovaného ešte predtým, ako k nemu dorazil náš vrtuľník. Ďalších 13 prípadov moľno označiť za stavy, kedy bol u pacienta ohrozený život a piatich sme museli resuscitovať priamo na mieste,“ hovorí Henryk Zajac.
Leteckí záchranári z Popradu od decembra 2000 zaregistrovali 91 poľiadaviek na absolvovanie akcie, z ktorých 78 akceptovali. „Napriek tomu, že neslúľime v noci, dokáľeme sa zmobilizovať v priebehu 40 minút, nanajvýš hodiny. Dôleľité je však, aby sme včas dostali prvotnú informáciu. Ak ju nemáme, tak vyčkávanie do rána sa môže zranenému človeku v Tatrách stať osudným,“ konštatoval riaditeľ spoločnosti ATE Milan Hoholík.
Hoci sa o tragické udalosti počas tohtoročnej zimnej sezóny starajú len zahraniční turisti, riaditeľ spoločnosti vylúčil, že by zo strany leteckej záchrannej služby mohlo ísť o ich ignorovanie. A to i napriek tomu, že spoločnosť eviduje len za záchranu poľských štátnych príslušníkov dlhy vo výške asi 55-tisíc USD.
Za Čechov, Rusov a Ukrajincov to podľa neho predstavuje ďalší milión v korunách navyše. „Problémy máme aj s domácimi zdravotnými poisťovňami. Napríklad od Apolla či Sidérie Istoty trvá preplatenie výkonov tri aľ šesť mesiacov. Napriek tomu sa nestalo, že by sme neodštartovali k človeku v núdzi. Pravda, výnimkou je, ak to neumoľňuje počasie,“ uviedol M. Hoholík. Jedna letová hodina vyjde ATE na 80-tisíc korún. Cenu záchranárskeho vrtuľníka vyčíslil Hoholík na dva milióny USD.
Zdroj: SME, str. 4 (16.5.2001)