Čo robiť keď je pomoc najpotrebnejšia

Čo robiť, keď je pomoc najpotrebnejšia

Stovky príbehov by mohli porozprávať turisti, lyľiari, horolezci a mnohí iní, ktorí potrebovali pomoc v horách. Prvá myšlienka, ktorá im skrsla v hlavách bola ako rýchlo privolať pomoc.

Na túto situáciu by mali myslieť uľ vtedy, keď sa vyberajú do hôr. Dnes uľ netreba veľmi zdôrazňovať, že k pestrému turistickému výstroju uľ nerozlučne patrí funkčný mobilný telefón a tí, ktorí sa budú pohybovať v lavinóznom teréne, by nemali zabudnúť si pribaliť aj lavínový signalizátor. To sú okrem iných, vari dve najpotrebnejšie veci. Nemali by zabúdať aj na pestré oblečenie, aby ich bolo dobre vidieť v horskom teréne.

Hovorí sa, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Ak sa prihodí a ak to situácia dovoľuje, moľno okamľite začať organizovať pomoc. Najrýchlejšia , ak to počasie dovoľuje, je zo vzduchu. Letecká záchranná služba ATE má tiesňové číslo 18155. Ak sa v horách prihodí nešťastie treba volať v kaľdom čase i nečase vo dne i v noci.

Po nadviazaní spojenia je potrebné službukonajúcemu lekárovi popísať čo sa na túre prihodilo, aké sú poranenia alebo aký je zdravotný stav pacienta. Lekár poradí ako pacienta stabilizovať. Volajúci by mal popísať miesto, kde sa nachádza, napríklad názov doliny, chodníka, chaty, miesto v stene a pod.

Nie je dôleľité ako rýchlo odštartuje vrtuľník Leteckej záchrannej služby / dokáže to v priebehu 5 minút/, dôleľitejšie je to, aby jeho posádka mala veľa dobrých informácií, aby sa mohla dobre pripraviť, neblúdiť v horskom teréne a rýchlo vyhľadať miesto nešťastia.

Niekedy sa stane, že volajúci o pomoc si myslia, že miesto, na ktorom sa nachádzajú nie je vhodné na pristatie vrtuľníka a hľadajú iniciatívne nové. Netreba to robiť, lebo moľno práve to, kde sú, je vhodné a na inom by museli pacienta transportovať s pomocou palubného navijaka.

Volajúci o pomoc by sa mali s dispečingom LZS dohodnúť či budú a aké budú dávať vrtuľníku znamenie, keď sa bude pribliľovať k miestu nešťastia. Je dobré ak budú mať pestré oblečenie, aby ich bolo vidieť, aby nesplývali s terénom. Niekedy sa stáva, že turisti kývajú posádke vrtuľníka na pozdrav a to môže znamenať cenné minúty zdrľania. Preto je potrebné pilota vrtuľníka navádzať na miesto vysoko nad hlavu zdvihnutými rukami do tvaru V.

Volať o pomoc moľno v kaľdom dennom i nočnom čase. Letecká záchranná služba a Horská záchranná služba vľdy nájdu nejaké riešenie či uľ príde pomoc po zemi alebo zo vzduchu.

Keď prilieta vrtuľník na miesto, ľudia zdrľiavajúci sa v jeho okolí by mali ho uvoľniť a nechať posádku pracovať. Ona sama najlepšie vie čo má robiť.

Záchranárom najviac starostí robia nepresné informácia o mieste nešťastia, panika, neodborné zásahy, nesprávne stabilizovanie pacientov a snaha ošetriť ich za kaľdú cenu. Pritom môľu urobiť veľmi veľa fatálnych chýb. Veľa zlého môže narobiť stres i podchladenie pacientov. Preto by sa volajúci o pomoc mali o tom, čo chcú urobiť s pacientom, poradiť s lekárom.

Návštevníkom slovenských hôr moľno odkázať len to, aby sa do hôr vyberali vľdy dobre vystrojení, v dobrej zdravotnej kondícii, aby nepodceňovali svoje sily a počasie. Pred kaľdou túrou by sa mali informovať o podmienkach v horách v strediskách Horskej záchrannej služby. Aj najmenšia chybička v horskom teréne môže znamenať stratu toho najcennejšieho – života.

Nech uľívajú krásy slovenských hôr do sýtosti a plným priehrštím



Letecká záchranná služba ATE / Slovensko/ má informácie aj na www.ate.sk



Pavol SVETOŇ,
hovorca LZS ATE Poprad



V Poprade 7.3.2005