Ako sa zachraňuje život.....prvýkrát
Kde zacat? Tazka to tema. Skusim opisat a dat do toho vsetko. Emocie, chaos, informacie, postupy......a cielom bude mozno......dalsia diskusia, ohovaracky, otazky, ciny?
Pisem toto preto aby som dal najavo moje pocity a aby tieto snahy viedli k tomu aby sme vsetci boli pripraveni resp. snazili sa byt pripraveni. Aby sme si mozno raz mohli spravit tu svoju ciarku.....no ale pekne po poriadku.
Tento moj osobny pribeh sa stal naozaj. Nedavno. Verim mu lebo sa stal a stal sa mne. Tomu mozem verit. Nic lepsie nie je momentalne.
Nikdy som necakal, ze sa take nieco stane prave mne a za takych podmienok. Ale stalo sa.
August 2005, dovolenka v Bulharsku. Teplo, nekonecne more, cajky a piesok vsade.
Cudzie prostredie, novi ludia, ine zvyky.
1 fakultativny vylet za pamiatkami a prirodnymi krasami severneho bulharskeho pobrezia.
Pri ceste spat, pocuvajuc hudbu vidim ako v nasom autobuse sa zdviha 1 clovek, otec rodiny, do 40 rokov, a ide dopredu si presadnut. Nic mimoriadne, kazdy si hlada lepsi flek na fotenie okolia a pod. Okrem toho vpredu sedi jeho zena a 2 male deti. O 30 sekund ale ten isty clovek pada dopredu a kusok sa skruca do sedadla. To uz je kus divne, opity nevyzeral byt. Zrazu mensia panika, nablizku je manzelka a hned zname reakcie {Jirko jeste to vydrz uz sme skoro doma.} do chaosu sa hned zapajaju najblizsie sediaci ludia otazkami. Tusim daky problem a tak sa dviham zo sedacky, zhadzujem mobil a kable a kludne zrychlenym krokom dojdem tam, pytam sa co je a uz vidim ako chlapik chrci, oci vyvalene stlpikom hore, studeny pot na tvari. Dusi sa, je to evidentne. Uz ho hned davaju do lezatej polohy. Lenza autobus si to stale vali 80 po bulharskej skoro dialnici, sofer pomaly pribrzduje. Jirko uz lezi, ale hlavu ma zial hore zalomenu, lezat na sedadle sa v buse neda dokonale. Pri okne je jeho brat a ten mu drzi hlavu na kolenach. Krk ma teda ohnuty a zapadnuty jazyk. Moje prsty sa mu hned stracaju v ustach, robim to akosi automaticky. Jazyk ma silny, chalan. Lenze v tomto zaklone ci predklone hlavy sa mi nedari vybrat mu jazyk von. Ba co viac, Jirko ma kus krce v krcnych svaloch a snazi sa mi odcvaknut moj ukazovak i palec. Skusam teda hrubsi prostrednik a palec a druhou rukou mu drzim celuste od seba kolko to da. Ale neda sa. Skus ma silnejsi. Mierne kapitulujem. TAkto to nepojde. Skusa to aj niekto druhy ale s rovnakym vysledkom. Je v zlej polohe. Bud bude lezat uplne rovno a hlava uplne dozadu{ na uzkej podlahe} alebo ho posadime rovno. Druha moznost je lahsie zvladnutelna. Nasadzujem prisny ton, a chladne odtlacam hysterizujucu manzelku {chapem ju ale krikom ho nezachrani}. Medzitym niekto Jirkovi este da riadny buchnat do hrude oboma pastami, zrejme v domnienke ze mu zastalo srdce. Nie som lekar ale zrejme tomu nebolo tak. Snazil sa dychat a to znamena ze srdce pracuje, ci nie? Nie som lekar ale nieco hadam este viem. Prvu pomoc. Ta bola potrebna. Posadili sme ho, 2 priatelske buchnaty do chrbta pod lopatky odo mna ho zrejme nastartovali a posledny pokus na vybratie jazyka zrejme zabral. Zrazu sa rozkaslal a zalapal po dychu, rozdychava to. Ulavuje sa kazdemu. Dava rukou znamenie ze uz ho netreba buchat ani ine. Len klud. Posediacky znova pozera na tento svet. Kusok je este mimo ale uz je znova tu.
V Autobuse medzitym klasika situacia, vsetci spytave pohlady co sa deje, sumy, dohady.
Jirka chvilu este sedi a potom ho davame na cerstvy luft, ale treba ho sem tam podopierat, aj ked sa snazi hrdinsky zahrat silneho bojara ze uz mu nic nie je. Mlacka vpredu na kratasoch jasne hovori ze slo o vypatu situaciu aj pre mozog ako nervove centrum. V krikoch sa prezlecie ale posielam tam jeho brata aby nam neodpadol este aj tam. Mam o neho starost, taky nepokoj aby nedoslo zase k niecomu takemu alebo aj horsiemu. Od manzelky pytam info ci cez den pil alkohol, co jedol, kedy jedol, ci berie lieky na srdce a pod. Mozno som sa mal pytat skor ale v tej situacii sme ho radsej ratovali ako sa pytali. Teraz je na to aky taky cas. Jirka je ale zdravy, nic neberie, akurat vsetci v rodine maju jemnu chripku. A ten den bolo teplo, ale zase nie az tak hic. Ktovie. Mozno aj toto bol faktor.
Kolko to trvalo? Neviem, nemal som cas pozerat na stopky. Mozno 25 sekund bezvedomia, mozno viac, menej.......ale pomohli sme, viaceri, ani neviem kto presne, nevnimal som to. Z tych x ludi okolo neho som zial ostal sam jediny s chladnou hlavou a postupom co robit. Ostatni skusali vsetko mozne, najma reci typu> preber sa a co ti je. Prva pomoc alebo jej naznaky nikde.
Nevravim ze som ho priamo iba ja zachranil. Ale pomohol som organizovanim postupu. Aspon mam ten dojem. A ze to bolo rozhodujuce.
V autobuse som potom ihned stupol na cene, najma po hlasnej otazke nasej bulharskej sprievodkyne v cestine> Pane vy jste lekar? :-) A ja som s usmevom odpovedal ze nie, ale viem dat prvu pomoc a kusok sa vyznam a zaoberam zachranovanim ludi v horach, horskou sluzbou a pod.
Po rychlom prevoze busom na najblizsiu pohotovostnu stanicu do hotela mi pri vystupovani dakovala Jirkova svagrina. Ja som len odvetil ze to je v priadku. Teda ze to BY urobil kazdy.....no ano...KEBY vedel ako.....teda ze pokusil BY sa kazdy nejako, ale ci BY ho ozaj zachranili...to je otazne.
///BY nemam rad, ale zial tu sa inak neda///
Pocity? Zmiesane....dost. V prvej chvili ked som videl padat cloveka som este nevedel ze pojde o zivot, to clovek nikdy nevie. Ale potom som uz videl ze pridat sa do riesenia situacie moze byt len vhodne a potrebne vzhladom na okolie a jeho prejavy a moje znalosti. Tak som siel pozriet co sa deje.
Pri zachrane som bol aj kusok nervozny, ved prist o prsty nie je bohvieco :-) a zaroven aj strach ze nejako to dlho trvalo a nedarilo sa.....a to slo iba o sekundy. Ale tie sa vliekli..doslova......nic netrva dlhsie.
....ale ten pocit napatia bol...ako pred skuskou..ale este intenzivnejsie, viac...adrenalin pracoval. Vybudeny som bol na akciu. Konat to bolo to co bolo treba a konat s rozvahou a premyslene.
Potom to uz preslo....a az do konca cesty autobusom som premyslal o tom ci som vsetko spravil tak ako som mal, ci som nic neprehliadol a pod.....a vzhladom na podmienky ake boli som si povedal ze som spravil potrebne. A pomohlo to. Urcite v tom bolo aj stastie. Ale aj to treba. Jirka, typicky usmiaty cech, 85 kil zivej vahy, pehaty, s vlnkou a la elvis, ani nevedel kto ho zachranoval. Osobne mi podakoval az pri odlete na letisku o par dni, on vsetko pozna iba z rozpravania jeho brata, nic si nepamata. Bolo to pekne, take male zadostucinenie. Najvacsia odmena je ale ta ktoru som pocitil az vecer pri zaspavani.....
Mozem si pripisat 1 ciarku na ucet.....na moj ucet.....pomohol som zachranit cloveka v nudzi....vtedy sa vam odlahci telo, dusa.....pocit ze lietate je oproti tomu len slaby odvar...je to super....kto to nezazil tazko pochopi. Vtedy je jedno ci mate 25 alebo 100 rokov, ci ste zaplatili za plyn a ci vas ma rad suseda odvedla alebo vam zvysili plat. Vtedy ste uplne inde, pocitovo, tesite sa ze tu nie ste zbytocne a mate na to aj dokaz. Ze ste uzitocny, aspno pre danu chvilu. Vela to znamena pre mna.
Spravil som co som povazoval za povinnost, za prejav spolupatricnosti. Normalna vec, dokonca vyzadovana zakonom.
Ale cele to bolo take velmi zaujimave. Spomienky su este cerstve a clovek sa moze stale ucit.
Ocakavam ze sa teraz ozvu MUDri. lekari a vytknu mi ze som zabudol to a to a zle som spravil tak a tak. Nuz je to mozne. Nie som genius. Ale skoncilo sa to dobre. A myslim ze nebyt mna, skoncit sa to mohlo aj inak.
Takze ako sa zachranuje zivot? Tak ze treba byt pripraveny, vediet zasady prvej pomoci, vediet ich aj pouzit, mat to natrenovane, oskusane, a potom uz len cakat kedy sa tomu hore zachce nas vyskusat. A verte ze ten hore to ma dobre prespekulovane a dobre sa mu smeje ked na nas zhora pozera ako sa tu borime svojou cestou. Ale ten hore vie co robi.
Zivot je hodnota. Nekonecna. Oplati sa pre nu riskovat.
Tolko 1 pribeh, priamej akcie, napatia a stastneho konca. Moj prvy vazny zasah. {boli uz aj mensie, ale nie takto priame s priamym ohrozenim zivota> na svahu pri lyzovacke, doprevadenie turistu s upalom a pod.}
Isto je za tym viac, ale neda sa to napisat. Totiz neda sa to napisat tak ako sa to prezivalo v tej chvili....to nejde. To treba zazit aby clovek vedel ake to je.
Zachranit cloveka je velmi dobry pocit. O to vacsi ked ho o par dni uvidite ako sa usmieva a je mu fajn a vy mate rukolapny dokaz svojho snazenia, ze prezil a este zije. Horskaci, lekari, sanitkari, hasici, ti to robia bezne.....ale isto vedia rozpravat o tom ake to je...kazdy pripad ma svoje caro..napatie.
Zachranit cloveka, jeho zivot z ohrozenia smrti je nieco, co nikto nechce zazivat, ale ak sa to stane a je treba, clovek nema vahat a ma byt pripraveny.
Odkaz vsetkym ktori to este nezazili:
Nehladajte prilezitost, ona si najde vas. Budte preto pripraveni. Nikdy sa nevie kedy to bude, kde, s kym, ale sanca je iba 1, iba 1 sanca zazit to prvykrat.
PS> som zvedavy ake to bude druhy krat, uz budem viac pripraveny, uz budem vediet viac, ako a co robit. Ale stale pojde o zivot. Pripravujem sa na to, kupil som uz aj malu lekarnicku. Ale radsej ju nechcem pouzit. Ale ak bude treba viem kde je na nej zips, co je vnutri a co sa s tym robi. A verim ze to pomoze.
Venovane tym, ktori prezili a tym ktori to stastie zial uz nemali.
Sherpa TT
Poslané z : http://www.sirokaveza.sk/blog/siroka_veza.php
Tlačené z : http://www.sirokaveza.sk/blog/siroka_veza.php?id=42