Minister zavádzal: sanitky do 15 minút neprídu


autor: admin dátum: 10. 11. 2005
rubrika: Systém záchrannej služby ( Široká veža)

týždenník Slovo
Minister zavádzal: sanitky do 15 minút neprídu
31.1.2005 - Týždenník Slovo

Minister Rudolf Zajac nesplnil ďalší zo svojich verejných sľubov. Nepresadil, aby sanitky záchranky museli k pacientovi doraziť do 15 minút. Nový zákon o záchrannej službe takéto ustanovenie vôbec neobsahuje.

Nový systém záchrannej služby je ďalším dôkazom, že Rudolf Zajac zavádza občanov sľubmi, ktoré potom neplní. Ešte koncom apríla vyhlásil: „Mali by sme zabezpečiť prakticky pre každého občana Slovenskej republiky do desať minút kvalifikovanú zdravotnú pomoc s dobre vybavenou sanitkou.“ V lete už zrazu sľuboval 15-minútový interval. „Aby bolo celé územie Slovenska pokryté do desať minút, stanovísk by muselo byť vyše štyristo, odpovedal na otázku, prečo je časový limit 15 minút, a nie plánovaných 10 až 12, ministrov hovorca Mario Mikloši,“ napísala 7. októbra Pravda.

Prázdne sľuby

Lenže už na jar sľuboval R. Zajac čosi, čomu ani sám neveril. Vláda sa totiž zákonom o záchrannej službe zaoberala 15. apríla a už v tomto návrhu nie je o pätnástich minútach ani zmienka. Je záhadou, ako prišla 20. septembra TV Markíza na to, že „podľa jedného z reformných zdravotníckych zákonov, ktoré momentálne čakajú na verdikt poslancov, musí byť sanitka pri pacientovi najneskôr do 15 minút.“ Nič také totiž vláda poslancom nenavrhla. Minister zdravotníctva iba ťahal medové motúzy popod nos občanom, aby ukázal, že „reforma“ bude na prospech obyčajných ľudí.

Dnes je už jasné, že záchranka k pacientovi nemusí prísť ani do 30 minút. Môže meškať celé hodiny a nebude to porušenie zákona. Pritom 15-minútový interval je pravidlom v Európskej únii a v Čechách platí už od roku 1995! U nás to ministerstvo zdravotníctva nahradilo povinnosťou vyraziť k prípadu do jednej minúty od prevzatia hlásenia z dispečingu. „Chcem vidieť 50-ročného lekára, skáčuceho z poschodia po tyči do garáže ako hasiči. To je nezmysel.“

Toto sú slová skutočného odborníka z praxe. MUDr. Karol Jarábek bol hlavným lekárom bratislavskej záchranky, kým ho nezavolali do Brna, kde tento skúsený lekár-záchranár pôsobí dodnes. „Navyše si neviem predstaviť, ako by postihnutý pacient mohol dokázať, že do minúty záchranka k nemu nevyrazila. Lebo záznamy o tom vedú samotní záchranári,“ dopĺňa K. Jarábek.

Záhadní ministroví poradcovia

Rovnaký názor majú aj ďalší odborníci. Dodržať 15-minútový limit v terajších podmienkach je nemožné, myslí si riaditeľ Záchrannej zdravotnej služby v Košiciach Ladislav Šimák. „Kým dôjde sanitka z Košíc do Malej Lodiny, trvá to aj 30 minút.“ Rovnako to vidí vedúca lekárka Stanice urgentnej medicíny NsP vo Svidníku MUDr. Ľubica Žáková, ktorá pracuje v oblasti so 40 000 obyvateľmi, kopcovitým terénom, v zime s návalmi snehu a so závejmi.

Zjavne to vedia i pracovníci ministerstva. Podľa našich informácií boli od začiatku proti stanoveniu tohto limitu, na čo ministra upozornili. To je ďalší dôkaz, že R. Zajac celý čas zavádzal. A možno ho klamali vlastní poradcovia. O konečnej podobe návrhu zákona, ale aj vykonávacích vyhlášok totiž rozhodli oni, a nie ministerskí odborníci. Je zarážajúce, že poradcami sú mladí ľudia bez praxe či dokonca adekvátneho vzdelania.
Rozhodnutia robia bez znalosti problematiky. Viacerí z nich už z ministerstva odišli a za svoje chyby nikdy neponesú žiadnu zodpovednosť. Keď sme sa usilovali získať stanovisko MZ SR, odkázali nás na človeka, ktorý síce za problematiku formálne zodpovedá, ale už podal výpoveď. Ani jeho odborné návrhy zjavne neboli rešpektované a k ďalším plánom ministerstva sa odmietol vyjadriť. Ministerstvo už vydalo vyhlášku, podľa ktorej by na Slovensku malo byť 207 sídiel záchrannej zdravotnej služby. Podľa K. Jarábka je to zlý prepočet: „Nám to vyšlo až na 259 staníc.“ Dnes ich reálne funguje asi 70.

Štát peniaze nedá

„Na dobudovanie ďalších treba vyše miliardy,“ hovorí Karol Jarábek. „Ak niekto chce začať budovať novú stanicu, potrebuje investície 7 až 8 miliónov korún, len jedna moderná kompletne vybavená sanitka stojí asi tri a pol milióna.“ Ministerstvo však peniaze nemá a ani nechce dať. V štátnom rozpočte žiadna miliarda nie je. Objavili sa špekulácie o akomsi mimoriadnom odvode poisťovní, ale tie o tom doteraz ani nepočuli. Podľa K. Jarábka skúseností dokazujú, že banky bez záruky vo forme nehnuteľností na tento účel pôžičky nedajú. Kto teda bude nové záchranky budovať, nevie nikto. MZ SR navyše doteraz nevyhlásilo žiadne výberové konanie. Kritériá stanovuje vyhláška, ale nie je jasné, kto bude udeľovať povolenia a komu a dokedy naozaj vznikne 207 staníc. Budovanie nového systému záchrannej zdravotnej služby je teda iba chiméra na papieri. Ministerstvo pripravilo nekonkrétny zákon, vydalo vykonávacie vyhlášky, takmer nič sa však podľa tejto legislatívy nedeje. Akoby vedenie MZ SR ani nemalo predstavu, ako nahromadené problémy riešiť.

Všetko zaplatia občania

Najhoršie však vyzerá nový systém financovania. „Prevádzkovateľ záchranky dostane od zdravotných poisťovní 750tisíc mesačne na každé vozidlo,“ vysvetľuje K. Jarábek. Záchranku nebude financovať štát, zdravotné poisťovne totiž iba hospodária s peniazmi, ktoré im dávame v rámci zdravotného poistenia. Ako môže štát garantovať záchrannú službu, keď ju budú prevádzkovať súkromné firmy z peňazí súkromných akciových spoločností? „Pritom ide o dodržiavanie základných ľudských práv, teda o ochranu života a zdravia a znižovanie škôd pri hromadných nešťastiach či teroristických útokoch,“ vysvetľuje MUDr. Jarábek. Takýto systém navyše nebude motivovať ku kvalitnej službe. „Čím kvalitnejší výkon záchranky podajú, tým k väčším stratám to povedie.“ Kvalitnejší výkon si totiž vyžaduje vyššie náklady, lenže záchranky dostanú iba paušál bez ohľadu na to, koľko a aké náročné výjazdy budú mať. V ČR štát hradí náklady, na ktoré platby od poisťovní za reálne výkony nestačia. „Podrobné prepočty ukázali, že Brno má stratu 180 korún na jeden kilometer, Břeclav 313 a Znojmo až 500 korún. A to je suma, ktorú dotáciami vykrýva štát.“ Skutočné náklady závisia od členitosti terénu, podnebia, vekovej štruktúry obyvateľov a to je v každom regióne iné. „Pri slovenskom systéme sa stane, že niektorí budú dobre zarábať a iní prerobia. Dobrý biznis za štátne peniaze,“ hodnotí K. Jarábek.

Nový systém nefunguje

Navyše sa môže stať, že majiteľ záchranku vytuneluje a nechá skrachovať. Ak štát pomôže záchranky vybaviť technikou, môže to viesť k obrovským škodám, ktoré nikto nenahradí. „Sanitky, technika, dotácia od poisťovní, prípadne budova budú patriť firme. Kto jej zabráni rozpredať vlastný majetok, presunúť peniaze na iné účty?“ Všetko nasvedčuje tomu, že okolo záchrannej zdravotnej služby je na Slovensku neuveriteľný chaos. Pridružuje sa k nemu aj akútny nedostatok odborne zdatného personálu.
9. septembra 2003 R. Zajac v Národnej obrode vyhlásil, že „do konca budúceho roku by už mala záchranná služba fungovať ako hodinky“.
Funguje ako presýpacie, do ktorých minister nalial vodu.


Týždenník SLOVO
Poslané z : http://www.sirokaveza.sk/blog/siroka_veza.php
Tlačené z : http://www.sirokaveza.sk/blog/siroka_veza.php?id=44