Túto časovú správu sme spracovali ako priami účastníci.
Nechceme ňou nikomu uškodiť, práve naopak, chceme prispieť k zlepšeniu činnosti záchranárov v našich nádherných horách. Radi by sme, aby sa kompetentní zamysleli nad tým, ako funguje (či skôr nefunguje) spolupráca medzi Horskou záchrannou službou (ďalej len HZS) a Leteckou záchrannou zdravotnou službou (ďalej len LZS).
Záchranná akcia, ktorá sa odohrala 30.7.2005 poukázala na veľmi zlú súčinnosť vyššie uvedených zloľiek, čo s veľkou pravdepodobnosťou prispelo k strate života mladej ľeny.
Natíska sa otázka: „Stalo sa to prvýkrát?!!!“...
V záujme nás všetkých, ktorí navštevujeme naše hory, ľiadame o riešenie tohto problému tak, aby sa takéto situácie uľ neopakovali!!
Časový priebeh tragickej udalosti na Širokej veži dňa 30. 07. 2005
1. Lezecká ľenská dvojka Hana L. (48 ) a
2. Lezená cesta: Široká veža, juľná stena – Motykova cesta, ľavý variant, obtiaľnosť 5+;
3. Počasie: ideálne lezecké – slnečno, teplo, takmer bezvetrie;
4. Nástup do steny: cca. 9:00, ako druhá dvojka v predmetnej ceste;
5. V piatej dĺľke, po odlezení cca 20 metrov, kričí prvolezkyňa
6. 12:14 Istiaca Hana L. sa pritlačí k stene, registruje dva pribliľne rovnako veľké padajúce objekty (Vandu F. a skalný blok), cíti nárazy do štandu;
7. Padajúca vytrhala postupové istenia, ostáva visieť asi 25 metrov pod štandom dolu hlavou (aj keď má na sebe hrudný úväz);
8. Asi 12:15 aľ 12:25 Istiaca Hana L. ju fixuje na štande a spúšťa sa dole k Vande F., ktorú dáva do vertikálnej polohy (Vandu F. otočilo dolu hlavou lano omotané okolo nohy);
9. Pod stenou sú v tom čase aj Viliam J. (45) s manželkou Izoldou J. (41), ktorí chcú liezť tú istú cestu. Z nástupu cesty vidia priebeh celého pádu, ktorý sa stal asi 120-140 metrov nad nimi;
10. 12:16:29 Volá Izolda J. mobilom LZS (tel. č. 18155), obsadené...;
11. 12:18:19 HZS (tel. č. 0524422820), obsadené...;
12. 12:19:01 Izolda J. sa dovolá na HZS –
13. 12:21:49 volá pre istotu na LZS (18155), no stráca signál;
14. 50-metrové laná sú presne na polovicu, obe horolezkyne sa nachádzajú pod previsom, nad hranou ďalšieho previsu, dotýkajúc sa nohami steny. «aľko zranená 
;
15. Asi 12:23 Viliam J. a Izolda J. sa rozhodujú a nastupujú do steny (vrtuľník tu musí byť o chvíľu, no nedokáľu nečinne čakať. Snáď aspoň psychicky podporia dievčatá hore, nadviaľu z bliľšia kontakt, zistia rozsah zranení, aby mohli záchranárom upresniť situáciu zranenej);
16. Asi 12:26 Viliam J. začína liezť, keď sa Hana L., po zváľení situácie, zhora pýta, či niekto volal HZS. Viliam J. odpovedá: áno, vrtuľník by tu mal byť asi za 15 minút! a pýta sa na rozsah zranení (odpoveď: hlava, nos, nohy..., bojíme sa pohnúť, visíme na starých skobách štandu );
17. Asi 12:30-35 (počas lezenia) zvoní Viliamovi J. mobil: Jaroslav J. z dispečingu HZS sa pýta, ako je ďaleko od postihnutej (asi 2 dĺľky – cca. 75 m.) a či môže pomôcť. Oznamuje, že sú nejaké problémy s vrtuľníkom, ktorý práve letí z Ruľomberka späť do Popradu a musí ešte tankovať... Viliam J. odpovedá: „Leziem k nim, ale som ešte ďaleko. Situácia je váľna, robte niečo!!“ O pár metrov zvoní mobil opäť: operátor oznamuje, že vrtuľník je uľ vo vzduchu a pomoc dorazí asi o 20 minút. A že lekárovi vo vrtuľníku dal mobilné číslo Viliama J., lekár sa s ním spojí;
18. Pribliľne 13:00 prvá dvojka dolieza na vrchol;
19. Asi v tom čase (13:00), volá doktor, je slabý signál, ľiada Viliama J., aby doliezol k zranenej, že sú na ceste.
20. Všetci očakávame vrtuľník, Hana L. sa snaľí pomôcť zranenej, podopiera ju, aby ju odľahčila z visu, stále spolu komunikujú. Viliam J. a Izolda J. k nim postupne doliezajú.
21. Asi 13:35 dolieza Viliam J. k postihnutým. Zaistil ich (skoba + friend, doteraz obe viseli na starých skobách štandu, ktorý pád zachytil). Dáva im piť (Vande F. len opatrne) a vymieňa Hanu L. v nadľahčovaní postihnutej. Vrtuľník stále nikde – nechápeme! (Od pádu asi 1:25 hod.);
22. 13:55 volá doktor znova, no nič nepočuť. Postupne odchádza batéria v mobile.
23.
24. Minúty sa vlečú, záchrana neprichádza.
25. Pribliľne 14:10 prvá dvojka zostupuje úbočím k Priečnemu sedlu. O 14:30 je pod stenou;
26. Asi 14:10 Prilieta vrtuľník.(pribliľne 1:50 po nahlásení! Pozrie na nás, nadletí priamo nad nás, asi 30 metrov. Čakáme, že sa spustí záchranár a vezme V. F. do podvesu, alebo vytiahne navijakom. Vrtuľník sa otáča a odlieta!! Najskôr na Zbojnícku chatu a potom dole!!! Šok! Nechápeme, počasie ideálne, bezvetrie!
27. Vrtuľník sa vracia aľ asi za 40 minút, po sadnutí pri Zbojníckej chate, na viackrát vysádza záchranárov na vrchole (6-7 ľudí a materiál). Informácie máme len od turistov zdola.
28. Asi 15:40 turisti zdola kričia, že sa k nám spúšťajú záchranári;
29. Asi 15:45 ich uľ vidíme pribliľne 15-20 metrov nad nami. Stoja tam pribliľne 5-10 minút, zrejme nadpájajú oceľové lanko.
30. Tesne pred 16:00 sú záchranári konečne pri nás. Cca. 3 hodiny a 40 minút po nahlásení nehody!!!
31. S veľkými problémami spoločnými silami dostávame Vandu F. na lehátko. Je v bezvedomí, no dýcha. A je tu ďalší problém: nikto nemá noľík na odrezanie postihnutej z lán.
32. Ešte sme tomu neverili, Hana L. sa pokúša dať Vande F. umelé dýchanie. Doktor jej hovorí: „To netreba“!!
33. Asi 16:15 Predtým, ako sa začínajú spúšťať, Hana L. upozorňuje záchranárov, že
34. Pod stenu je postihnutá
35.
36. Hana L. po spustení (asi 17:20) vidí, že
Uvedomujeme si, že moderná letecká záchrana v Tatrách je v súčasnosti ilúziou... Musíme urobiť všetko preto, aby sa toto uľ nikdy nezopakovalo!!!
Vynárajú sa otázky:
1. Ako je moľné, že vrtuľník dorazil za pekného počasia aľ 1:50 hod. po nahlásení nehody?
2. Ak nemohol skôr, keďže bol na záchrannej akcii medzi Ruľomberkom a B. Bystricou, prečo nepriletel vrtuľník z Košíc (čas letu cca. 25 min), zo ®iliny alebo Sliača (cca. 35 min.) ?! Argumentácia LZS, ktorú si osvojil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ( ! ), že v tom čase bol práve popradský vrtuľník najbliľšie, neobstojí. Tento bol zaneprázdnený inou záchrannou akciou, ktorú nemohol okamľite prerušiť, zatiaľ čo ostatné vrtuľníky LZS čakali nečinne, pripravené pre prípad potreby na svojich domovských letiskách.
3. Prečo bol vlastne vrtuľník z Popradu na záchranke v okolí B. Bystrice? Veď nie je tajomstvom, že ďalší vrtuľník má LZS práve tam (na letisku v Sliači)!!
4. Neplatí v tomto určitá rajonizácia?! Vyhláška MZ SR č. 741/2004 určuje operačný rádius LZS do vzdialenosti 70 km od domovského letiska. Tento bol evidentne porušený!
Stalo sa tak v rajóne vrtuľníka LZS B. Bystrica (letisko Sliač). K miestu zásahu to mal bliľšie aj vrtuľník LZS zo ®iliny! Táto skutočnosť má jednoznačnú súvislosť s neskorým príletom popradského vrtuľníka LZS na záchrannú akciu vo Vysokých Tatrách, na Širokej veži!
5. Ako je moľné, že v situácií, keď ide človeku o život, nám boli podávané absolútne zavádzajúce informácie ohľadom príchodu záchranárov?! Veď práve dôsledkom toho bolo, že sme sami nespustili zranenú V.F. pod stenu, čo mohlo prispieť k záchrane jej života!!
6. Prečo záchranári vo vrtuľníku v peknom a bezveternom počasí neboli schopní vyprostiť postihnutú zo steny navijakom alebo z podvesu? Takýto postup je beľným štandardom v európskych horách aj za oveľa horších poveternostných podmienok! Sú toho vôbec schopní?! A v akom počasí by to zvládli, ak to nešlo v ten nádherný deň?! Je na vine vrtuľník nevhodný na horskú záchranu, alebo jeho pilot, či záchranár s minimom skúseností?! Ich vzájomná nezohratosť ?
Veď pilot i lekár sú zamestnancami LZS (súkromná spoločnosť ATE) a záchranár je členom (štátnej) HZS. Majú skúsenosti z rutinnej stenovej záchrany? Nacvičujú si súčinnosť v skutočných horských podmienkach? Podľa našich informácií – nie!
(Na druhý deň sa na internete aj v novinách /zdroj: LZS/ objavilo, že záchrana priamo z vrtuľníka nebola moľná pre nárazový vietor. Keďže v tej dobe tam ľiaden vietor nebol a aj z vrcholu potvrdili bezvetrie, na ďalší deň sa operovalo nedokázateľnými a nevyvrátiteľnými turbulenciami... Ak by to aj bola pravda, stačilo nadletieť o niečo vyššie, veď takáto záchrana sa dá robiť aľ do hĺbky 100 metrov pod vrtuľníkom a dokonca aj v slušnom vetre! /zdroj: HZS/ V Alpách je to beľné aj v zlom počasí. Ak by sa toto stalo tam,
Alebo je pravdou, že majú (od svojich nadriadených v ATE) zákaz riskovať pre záchranu postihnutých?! Prečo to potom robia? Amatéri riskovať môľu a profesionáli nie?! Veď všade na svete je profesia záchranára vysoko cenená práve pre riziko, ktoré podstupujú pri záchrane ľudských životov ako najvyššej hodnoty! U nás nie?! Je to ich práca! Pre toto si ich cez poisťovne (a štátny rozpočet) platíme všetci!
( Pre ilustráciu: je to tak, ako keby napr. vodič autobusu zastavil pred rušnou kriľovatkou a odmietol ísť ďalej, s tým, že sa bojí rizika havárie. Určite by tým neporušil zákon, no celkom iste by prišiel o zamestnanie! A čo potom lekár? )
7. Pri prelete o 14:10 sa na nás chceli iba pozrieť, aby stratili ďalšiu hodinu? Čo bolo príčinou tejto časovej straty?!
8. Ako je moľné, že sa záchranári za pomoci vrtuľníka dostali k postihnutej aľ 3:40 po nahlásení nehody?!
9. V čase príchodu záchranárov (záchranár HZS a lekár LZS)
10. Čas spustenia pod stenu: 4:30 od nahlásenia nehody!!! Vlastne aľ teraz by postihnutá V.F. mohla dostať adekvátnu prvú pomoc!! Ak by ešte ľila...!
11. Z médií sme sa dozvedeli, že LZS odmieta zodpovednosť za výsledok tejto záchrannej akcie, nakoľko v tom čase a s tým istým vrtuľníkom sa zúčastňovala na ďalšej záchrannej akcii .Ako je to vôbec moľné?! Ako a kedy LZS plánovala previezť postihnutú Vandu F. do nemocnice v Poprade, keďže vrtuľník, ktorý mal prepraviť postihnutú spod steny, bol v tom čase (16:45) uľ 45 minút preč?! Prečo odletel (na ďalšiu akciu? ) v čase, keď k nám záchranári sotva dorazili? To uľ vedeli, že nebude potrebovať prevoz do nemocnice, rátali s tým, že jej uľ nie je moľné pomôcť – že je „klinicky mŕtva“ (vyjadrenie lekára pre jedno z médii) a smrť je uľ len otázkou času?! Ak by napriek tomuto všetkému chaosu predsa len zvládla transport pod stenu, ako dlho by to ešte trvalo?! Mala by vôbec nejakú šancu?!
(Dnes uľ vieme, že ďalšou záchrannou akciou, na ktorej sa v predmetnom čase podieľal popradský vrtuľník LZS, bol úraz v Roháčoch, kde si turistka vykĺbila rameno. Na zásah mohol letieť nevyuľitý vrtuľník zo ®iliny.)
12. A je tu ďalšia otázka: Neodpísali ju vlastne predčasne?!!
13. A určite nie posledná: A za toto si máme od nového roku platiť navyše?!!
Myslíme si, že je potrebné riešiť systémovú chybu pri záchrane v našich veľhorách, keď v súčasnosti sa na nej podieľajú dve problémovo spolupracujúce (zdroj: HZS) zloľky:
- súkromná spoločnosť ATE, ktorá prevádzkuje LZS ( a ktorá má monopol na leteckú záchranu) a disponuje technikou, pilotmi a lekármi, no nemá vlastných záchranárov na zloľitejšie záchranné akcie v horách;
- štátna HZS (MV SR), ktorá má horských záchranárov, no na rozdiel od minulosti je bez leteckej techniky a lekárov.
A tu kdesi sa vytráca zodpovednosť, ľudskosť a profesionalita...
V Poprade dňa 28.9.2005
Jakubec Viliam
Jakubcová Izolda
Poznámka admin:
Vilo Jakubec - 45 rokov, skúsený horolezec. Zimné aj letné prvovýstupy vo Vysokých Tatrách aj Alpách. Vyše 450 výstupov v horách. Lezie 26 rokov.
Izolda, Ika Jakubcová, 41 rokov. Všestranný lezec. 200-250 výstupov v horách. Lezie 23 rokov.